Ako vybrať kešu orechy
NIE JE KEŠU AKO KEŠU – PRENIKNITE S NAMI DO PESTOVANIA, SPRACOVANIA A KVALITY LEDVINOVNÍKA ZÁPADNÉHO
ČO JE VLASTNE KEŠU A AKO RASTIE?
Približne dvanásťmetrový, silne rozvetvený strom, ktorý rastie v tropických oblastiach a plodí žlto-oranžové až červené tzv. kešu jablká – to je ledvinovník západný. Na jablkách, ktoré svojím tvarom pripomínajú skôr papriku, zo spodnej strany visí hnedozelený pravý plod, ktorý ukrýva svetlé semienko v tenkej šupke – kešu oriešok.
Ledvinovník môže rásť v rôznych podmienkach, ale najplodnejší je v oblastiach, kde dostáva veľa slnečných lúčov a v nadmorskej výške nižšej ako 600 metrov. Ideálnych je tiež 500 mm zrážok v období dažďov v kombinácii s 5 - 7 mesiacmi sucha. Preto drvivá väčšina svetovej produkcie kešu vzniká v tropických oblastiach, kde ledvinovník plodí až 50 kíl kešu za rok. Najviac kešu sa preto vypestuje v západnej Afrike – hlavne v Pobreží Slonoviny, Ghane, Burkine Faso, Benine, Nigérii alebo v Tanzánii.
Zaujímavosť o kešu:
- Kešu vlastne nie sú orechy – nažky sú suché nepukavé plody – do rovnakej kategórie patria napríklad aj plody duba.
- Z plodov ledvinovníka sa využívajú aj jablká – na džemy, šťavu alebo napríklad pálenku. Tie sa však nevyvážajú, pretože by podmienky pri prevoze nevydržali.
Z dreva stromu sa vyrába nábytok známy ako biely mahagón.
KEŠU MÁ PRE VAŠE TELO MNOŽSTVO BENEFITOV
| Je skvelým zdrojom omega-3 mastných kyselín, horčíka, zinku, selénu alebo fosforu a obsahuje aj vápnik a vitamín K. Zároveň neobsahuje toľko tuku ako ostatné orechy. |
Má pozitívny vplyv na nervovú a kardiovaskulárnu sústavu a znižuje hladinu cholesterolu. |
Podporuje prirodzenú regeneráciu organizmu, zlepšuje pamäť a rýchlosť myslenia. Vysoký obsah vápnika a vitamínu K zase prospieva pokožke, vlasom aj kostiam. |
Ako sa kešu spracováva
V sezóne 2019–2020 pestovatelia na celom svete zožali približne 3,6 milióna ton kešu, z čoho po spracovaní získali cca 790 000 ton lúpaných orechov. Kešu je tak po mandliach a vlašských orechoch tretie vo svetovej produkcii.
Väčšinu z tejto produkcie prinášajú stromy v afrických krajinách, ale iba 15 % z nej spracúvajú Afričania. V afrických krajinách, kde sa kešu spracováva, je totiž málo automatických strojov. Chýbajú na ne finančné prostriedky, a tak si spracovatelia pomáhajú, ako môžu. Niekedy si vyrábajú stroje po domácky, ale často prácu pri lúpaní kešu zastanú ľudské ruky. Takéto spracovanie však trvá oveľa dlhšie, takže Afričania nestíhajú spracovať všetky svoje kešu. Zvyšok musia lacno predávať do Indie a Vietnamu.
Vo Vietname a Indii sa využívajú spracovateľské a triediace stroje, takže sa v týchto štátoch spracováva viac kešu, než koľko sa vypestuje. Preto ho sem dovážajú zo západnej Afriky, kde naopak produkcia presahuje spracovateľské kapacity. Práve kvôli mnohým zastávkam v dodávateľskom reťazci na ceste ku koncovému zákazníkovi je uhlíková stopa kešu v porovnaní s ostatnými orechmi väčšia.
Zaujímavosť:
- Kešu škrupina je veľmi odolná, takže ručné spracovanie dá telu poriadne fyzicky zabrať. Škrupina navyše obsahuje kardol – smolnatý olej, ktorý môže poškodiť ruky pracovníkov. Pred lúpaním sa preto kešu praží alebo oplachuje horúcou vodou, čím sa olej ničí.
- Keďže sa len málo kešu spracováva ručne, RAW kešu na trhu objavíte len zriedkavo. Spracovaniu kešu vládne automatizácia.
- Kešu, ktoré prešlo automatickým spracovaním, vyzerá trochu inak ako to, ktoré spracovali ľudské ruky. Každé kešu má drsnejší povrch, ale strojovo opracované orechy sú hladšie a vyleštené až do žiarivo bielej farby. Dá sa to prirovnať k dreveným hračkám – tie vyrobené v továrňach sú perfektne vyhladené, na ručne vyrezávaných nájdete sem-tam nejakú tú nerovnosť a ich povrch je drsnejší.
AKO SA KEŠU DOSTANE NA VÁŠ STÔL
Asi vám už je jasné, že hoci Afričania produkujú viac než polovicu svetového kešu, príliš na ňom nezarábajú. Až 85 % orechov totiž smeruje do Indie a Vietnamu. Opracované kešu potom putuje do Európy a Ameriky, kde sa 60 % dovážaného kešu ďalej praží, solí a balí.
V roku 2018 dostali africkí plantážnici za vypestované kešu 3,5× menej než vývozcovia z Indie do Európskej únie. Koncová cena pre zákazníkov je potom ešte 2,5× vyššia, teda 8,75× vyššia, než koľko dostanú zaplatené Afričania.
Zvýšený dopyt po ekologických a fair trade produktoch v poslednej dobe však situáciu afrických plantážnikov zlepšuje.
Chcete tiež to najlepšie čerstvé kešu spracované rukami afrických pracovníkov a pomôcť im tak dosiahnuť férový podiel zo zisku ich práce? Vyberajte si to správne kešu.
AKO SPOZNÁTE KVALITNÉ AFRICKÉ KEŠU
Kvalita kešu sa posudzuje podľa piatich kritérií:
- chuti
- farby
- odtieňa
- celistvosti a veľkosti jadier
Africké kešu je oproti plodom z Vietnamu alebo Indie výrazne tvrdšie a chrumkavejšie. Keď takéto kešu sypete do misky, počujete cinkavý zvuk, akoby ste do misky sypali drevené kocky. Čím to je? Africké kešu totiž obsahuje len asi 5 % vlhkosti. Zároveň má jemnejšiu a maslovejšiu chuť.
Veľkosť a kvalitu prezradí označenie zložené z písmen a čísel, ktoré nájdete na obale. Označenie, ktoré hľadáte, vyzerá napríklad takto: W320.
|
Písmená označujú akosť. Najkvalitnejšie kešu nájdete pod označením WW (White Wholes), často sa však používa iba jedno W. Nižšou triedou sú kešu SW (Scorched Wholes). Ďalších desať tried akosti vynecháme – tie vo Vital Country nemajú miesto. |
Číslo označuje veľkosť. Číslo v označení predstavuje maximálny počet jadier na libru kešu. Keď navážite 1 libru (0,454 kg) kešu W320, dostanete 300 až 320 kusov kešu. V 1 libre kešu W240 bude orechov len 220 až 240, pretože sú väčšie. Zjednodušene povedané: čím nižšie číslo, tým väčšie orechy. |
Naše africké kešu nesú označenie W240 a W320.
Buďte obozretní. Mnoho veľkých predajcov označenie na obale neuvádza, a tak môžete kúpiť horšiu kvalitu kešu za vyššiu cenu.